Rozhovor so Zuzanou Haasovou: Žena, ktorú nič nezlomí

„Herečka Zuzana Haasová sa díva na veci z nadhľadu. Za žiadnych okolností sa nevzdáva. Ak je v živote s niečím nespokojná, nefrfle. Sama sa snaží aktívne meniť veci k lepšiemu.“

Čo miluje:

Deti, milujem ich energiu a pohl’ad na život, rada pre ne robím predstavenia a divadlo 😀 Milujem všetky maličkosti čo skrášl’ujú život a l’udí, čo niečo úžasné dokážu. Obdivujem l’udskú šikovnosť a tvorivosť.

Čo ju baví:

Smiať sa. Je super, ked’ majú l’udia šťastný úsmev na tvárach. Baví ma, ked’ niekoho rozosmejem, baví ma, ked’ niekto rozosmeje mňa.

Zuzana a Lucka:

Ja som tá, čo si musí viac dávať pozor na zdravie a tak u nás Lucka tečie potokom. Ja kvôli diabetes pijem len neochutenú, ale moja dcéra Romanka má rada aj ochutenú. U nás ráno často počuť znieť vetu: „Kde mám svoju Lucku?“

Choroba mi nebude diktovať!

 Váš život ovplyvňuje cukrovka, ako veľmi vás to obmedzuje?

Spočiatku som svoj diabetes vôbec nepočúvala, nemusela som, lebo ma krotila mama. Ale potom prišla puberta a začala som sa proti tomu búriť. Pravidlá svojho života si budem určovať ja, a nie nejaký diabetes. Veľmi som si škodila, nedávala som si inzulín a skúšala som kadejaké veci, raz len piť vodu, potom všelijaké bylinky a kopec rôznych blbín, ktoré sľubovali zázraky. V škole som odpadávala, lebo som mala hyperglykémiu (vysoký cukor v krvi). Zašlo to tak ďaleko, až mi povedali, že nemôžem byť herečkou, lebo svojím stavom ohrozujem všetkých, aj predstavenia. Vtedy som sa naštvala, chcela som byť herečkou a bola som rozhodnutá stať sa ňou, ale nešlo to bez toho, aby som zmenila spôsob myslenia. Dnes svoju chorobu absolútne akceptujem. Je to tá najlepšia choroba, akú som mohla „schytať“, pretože som človek, ktorý odmieta stereotyp a práve diabetes mi do neho vnáša aspoň trochu systému a poriadku.

A čo strava? Je to nuda? Otrava? Náročné počítanie a nepretržité sledovanie zloženia jedál?

Môžem jesť úplne všetko, len musím byť dobrá v matematike, aby som si dokázala prerátavať sacharidové jednotky a glykémiu. Inak je to pohoda. Vždy som jedla zdravo, veľa zeleniny, ovocia, potraviny, ktoré nie sú veľmi tučné a sladkosti som málokedy jedávala aj pred cukrovkou, takže mi nechýbajú. Naozaj veľmi dôležitý je hlavne pitný režim. Pochopila som, že môj organizmus potrebuje v prvom rade vodu, veľmi veľa vody a pijem ju pravidelne, aj ku káve.

Bývate pri toľkom pití vôbec smädná?

Nie a to je dobre, lebo keď človek pocíti smäd, znamená to, že už je zle. Je to ako alarm upozorňujúci na to, že obličky trpia a vy v tele nemáte už ani kvapku.

„Rozhodla som sa nestrácať čas depresiami a nepodstatnými vecami a užívať si život najlepšie, ako sa dá.”

Vediete v tomto duchu aj dcéru? Áno, no tiež som s tým začala až potom, ako som sama mala problémy s orgánmi, ktoré sú dôležité na čistenie organizmu. Vtedy som sa viac naučila o tom, ako voda v organizme funguje a uvedomila som si, že Romanka pije veľmi málo. Tak som jej na vlastnom zlom príklade, na svojej chorobe, vysvetľovala, že ona sa musí k svojmu telu správať lepšie ako ja, aby nemuselo najskôr ochorieť. Teraz z toho máme hru, súťažíme, ktorá vodu vypije skôr. Som rada, že sa mi to podarilo, pretože keď sme napríklad v reštaurácii, alebo kaviarni a obsluha sa jej opýta, čo si dá na pitie, suverénne odpovie, že vodu. Dokonca aj na otázku akú, či ochutenú, pomarančovú, alebo nejakú inú, odpovie, že iba čistú vodu. Uvidíme, čo bude, keď naozaj vyrastie, ale zatiaľ funguje pozitívne zdravo. 

Darí sa vám skĺbiť kariéru so starostlivosťou o dieťa?

Darí, pretože Romi je vlastne stále so mnou. Keď sme doma, kým sa učí, ja si niečo robím, ale len čo mi príde povedať, že je hotová, všetko dám bokom, venovať sa tomu budem až v noci a čas trávim aktívne s ňou. Chodí so mnou aj do divadla, rada si skúša moje kostýmy. Často môže so mnou aj hrať, ale to veľmi ešte nechce, oveľa radšej mi kontroluje texty, sedí pri šepkárke a ukazuje mi: „Áno, mami, dobre si to povedala“. Je pri mne, a pritom má absolútnu slobodu. Myslím, že takto je spokojná, ja spokojná určite som, pretože nie je niekde s cudzími ľuďmi, je mojou absolútnou súčasťou. 

Čo nové pripravujete?

Kde vás aktuálne môžeme vidieť alebo počuť?

Je ma vidieť úplne všade, pretože s kapelou The Susie Haas Band práve cestujeme po Slovensku. Vydali sme aj nové CD,  je na ňom nielen stará hudba, teda tridsiate roky, ale aj autorské texty, ktoré som napísala a sú prispôsobené štýlu, ktorý spievam – elektroswing. Jednoducho som experimentovala a starú muziku som trochu prerobila, aby som hudbu priblížila mladším ľuďom. Chcela som, aby si uvedomili, že súčasná muzika nezačala dnes, ale vychádza z minulosti, nejak ich nakopnúť, počúvať a mať rozhľad.

Spomínate si na nejakú rolu silnej ženy, z ktorej ste sa aj sama poučili?

Bolo toho našťastie viac. Veľmi zaujímavú postavu, ktorá bola opakom mňa samej, som mala aj v štúdiu L+S, v predstavení, kde som hrala dcéru Zdenke Studenkovej. Bola som vystrašená dcéra alkoholičky a celé dve hodiny som sa neusmiala. Viete si predstaviť, ako som tým trpela?! (Smiech) Musela som nielen inak hrať, ale aj inak myslieť, musela som byť čisté racio, slečna ktorá sa vyhýba emóciám a je voči spoločnosti zatrpknutá. O to viac ma to bavilo!

Takže máte aj nejakú radu do života pre ostatné ženy?

 Nedá sa ľuďom radiť, ale možno niekomu pomôže to, čo mne pomáha celý život. Je to jedno slovo: MOŽNOSŤ. Lebo vždy nejaká možnosť je.