Rozhovor s Miriam Kalisovou: Ako byť svoja
Mirka Kalisová, moderátorka, producentka, redaktorka a mama. No v prvom rade žena, ktorá je rozžiarená a veselá. Proste chcete pri nej len tak byť a počúvať ju, ako rozpráva s nadhľadom o živote. Nie, ona to nehrá, ona proste taká je. Robiť rozhovor s ňou bolo energiou nabíjajúce stretnutie.
Mirka, čo podľa teba znamená
byť svoja?
Znamená to pre mňa dovoliť si byť akákoľvek. Aj milá k ľuďom, ktorí si to nezaslúžia, pojašená a bláznivá, aj keď sa to “neho-dí” k veku, či statu-su, byť prehnane citlivá, umrnčaná, zúrivá, dovoliť si nezvládať situácie a byť s tým v pohode 🙂 A keď ma aj niečo rozhodí, spýtam sa sama seba, kým chcem v tejto situácii byť… a väčšinou sa mi podarí byť presne takou, ako to cítim.
Vidíme ťa stále usmiatu, je podľa teba normálne byť každý deň šťastná?
Normálne to určite nie je, ale ja osobne som sa nenarodila preto, aby som bola normálna, ale aby som bola šťastná. A tak, ako je normálne byť každý deň šťastná, je normálne aj, ak ma prepadnú chmáry a býva mi smutno. Vtedy si to celé dovolím prežiť, doslova sa v tom vykúpem, bez výčitiek, vždy si poviem, čo ak je toto posledný raz, čo som smutná? Veď si to predsa musím užiť!
Nežijeme v dokonalom svete. Aj teba stretávajú nepríjemné situácie a život prirodzene prináša niekedy aj smútok. Aký máš postoj k týmto obdobiam?
Pomáha mi, ak presne pomenujem situáciu, v ktorej som sa ocitla. Dám jej podobu. Nájdem, či je to smútok, hnev, krivda… Potom si ho predstavím ako nejakú postavičku a v tom momente, keď má ten pocit “tvár”, tak ho len objímem, začnem ho vnímať ako niečo, čo mi nepatrí, čo nie je mojou podstatou. Sústreďujem sa na to,
že tento pocit, stav, prejde. Nebude trvať večne. A tak len čakám, kým to prejde 🙂 A vždy to prejde. Vždy.
Čo pre teba znamená hnev? Hnev na niekoho, ale aj keď sa niekto na teba hnevá? Ako sa s tým vysporiadaš v živote?
Nikdy sa nehnevám na ľudí, hnevám sa maximálne na situáciu alebo niečie konanie. Aj Miušku, moju dcéru, od malička učím, že sa nehnevám na ňu, ale na to, čo urobila. Ju milujem a vždy budem, nech sa bude správať akokoľvek. Lásku nepodmieňujem dobrým správanim.
Takže podľa teba je dobré nebáť sa a zhodiť masku a byť sama sebou, byť verná sebe a svojim pocitom?
Treba to minimálne skúsiť. Jediné, čo nám v tom bráni, je neopodstatnený strach z toho, čo si kto o nás pomyslí, a to nám môže byť tak akurát jedno. Radšej nech ma niekto odignoruje pre to, aká som, ako by ma mal milovať pre to, aká nie som.
