Rozhovor s Dajanou Rodriguez: Keď vieš, čo ťa skutočne dopĺňa, vyberáš si slobodne.

Slepé prahnutie po dokonalosti je toxické. Hľadám vyššiu hodnotu. Buďte, prosím, také, aké ste. Toto je môj odkaz, Vaša Dajana. Dizajnérka a majiteľka značky Dajany Rodriguez, ktorá ešte počas štúdia na vysokej škole založila rodinnú firmu. Jej prístup k životu je jej silou a aj inšpiráciou pre mnohé ženy.

Si žena, ktorá ponúka priestor pre iné ženy, aby na tvojich produktoch nechali kus seba, svoj príbeh. Ako by dnes,  tu a teraz, zneli vety, ktoré by si napísala sama sebe na svoju kabelku? 

Počúvaj svoju intuíciu, ži pre dnešok, teš sa z maličkostí. Daj seba na prvé miesto. Prešla si už veľký kus cesty, spoznala si samú seba, si lepším človekom. Pokračuj v tejto ceste sebapoznania, sebalásky. Buď ešte odvážnejšia, ešte autentickejšia, rob veci, po ktorých túžiš a nikdy si sa do nich nepustila. Neanalyzuj všetko, nechaj sa sem tam aj unášať. Nenakladaj si na seba toľko čo v minulosti. Už nemusíš nikomu nič dokazovať. Buď tá Dajana, akou si vždy chcela byť.

Tvoje kabelky nesú príbeh mnohých žien. Čo bol ten moment, keď si si uvedomila, že tvoj život je príbeh silnej ženy?

Tie momenty a uvedomenia prichádzali postupne. Keď som bola na vysokej škole a popri tom som budovala firmu, už vtedy som si uvedomovala, že môj život nie je úplne ľahký. Finančné problémy, učenie sa všetkého za pochodu, obavy o budúcnosť, zodpovednosť za svoje rozhodnutia, za školu, ľudí, výplaty. Postupne som zisťovala, že dokážem viac ako som si myslela. Bolo veľa pádov a vzletov, plačov aj radostí. Keď som stála na promóciach v aule a uvedomila som si, že držím červený diplom a mám rozbehnutý biznis – bol to silný moment. Myslela som, že najsilnejší, no to som nevedela čo príde. Otehotnela som a prišla pandémia. Bol to šok, ťažké tehotenstvo, obava aby som sa nenakazila ešte aj k tomu, proste bol to boj o život môjho malého a aj o prežitie firmy. Tie dva roky považujem za najťažšie v mojom živote a vtedy som si uvedomila aj priority života aj to, že som silná žena. Nezvládla som všetko na 100%, nechala som si aj pomôcť a vtedy som pochopila, že sila ženy má mnoho podôb. Ako to býva, tie najťažšie obdobia nás naučia najviac a tak som z toho vyšla silnejšia a odhodlanejšia značku posunúť na iný level. Robiť ju ešte viac autenticky, ešte viac ukázať reálnu ženu a byť kontrastom bežnej módy plnej dokonalosti.

Máš  odvahu povedať „toto som ja“ aj napriek trendom a tlakom na prehnanú dokonalosť. Prečo je to pre teba dôležité?

Ja som si v tom tehotenstve a v tej pandémii uvedomila aké sú priority a čo nie je dôležité. Dovtedy ma trápila váha, celulitída, proste klasické ženské komplexy som mala. Keď som videla, že moje telo to vybojovalo a mám zdravého syna, nikto v rodine nám na covid nezomrel a prežili sme aj firma – môžem ja riešiť nejakú celulitídu? Ten čas tu máme tak obmedzení a nikdy nevieme kedy bude koniec. Mám sa ja zaťažovať takýmito kravinami? Nie. Sú mi ukradnuté hlúpe trendy a budem majákom pre tie ženy, ktoré tento mindset ešte stále hľadajú. Je to cesta k štastnejšiemu a naplnenejšiemu životu.

Napĺňaš si svoj sen o vlastnej značke. Je to cesta pre každého alebo musíš mať nejaké špeciálne danosti?

No tak to vôbec nie je cesta pre každého  Niekedy mám pocit, že ani pre mna hahahaah. V slabej chvilke, pri problémoch, milión krát som si povedala – či mne je toto treba. Radšej som sa mohla niekde zamestnať ako grafička a mala by som pokoj. Proste toto je cesta extrémne náročné a nie je to o vidine bohatstva. Peniaze nie sú hnací motor takéhoto jobu. Ľudia si to podnikanie idealizujú a veľa krát si myslia, že to je cesta k veľkým peniazom. Môže byť, ale trvá 20-30 rokov. Teda v sektore v akom som ja. Toto človek musí robiť z vášne, z chtíča zmeniť svet. Musí mať ambície, musí byť ochotný veľa obetovať, veľa sa učiť. Nerobiť si veľkú hlavu zo všetkého, musí sa vedieť obrniť. Veď ja som ako 25 ročná zamestnávala desiatky ľudí, dlhovala na úveroch státisíce eur a ešte bola aj vystavovaná sociálnym sieťam a tlaku od ľudí. Dnes sú tie tlaky ešte väčšie a každý deň sa ich učím zvládať. Na druhej strane je to cesta života, ktorá ma tak veľa naučila. Ja som reálne lepším človekom než pred 10 rokmi. Som vzdelanejšia, flexibilnejšia, vďačnejšia a aj šťastnejšia. Ja si myslím, že táto moja robota už dávno nie je robotou ale poslaním. A toto poslanie som si nenašla ja, našlo si ma ono…

Ako sa dá zvládať materstvo a rodina s aktivitami v práci, ktorá si vyžaduje veľa energie?

Organizácia času, striktné pravidlá a počúvanie intuície. Vysvetlím. Organizácia času znamená – viem ktorý deň čo robím, google kalendar je must have každý deň. Plánujeme si s manželom rodinné aj pracovné aktivity a tak každý vieme, čo kedy bude a vieme sa lepšie na to nastaviť. Pravidlá v zmysle takom, že som si určila čo som ochotná robiť a čo nie. Bežný deň pracujem od 8 do 15:30 a potom som mama. Víkendy sú pre rodinu. Jasné, že sa naskytnú aj rôzne akcie atď, to riešim individuálne. Musí to však byť v harmónii. A tu nastupuje ta intuícia. Keď cítim, že som to v robote prepálila a chcem byť s malým, spravím to. Keď zas cítim, že ma robota potrebuje, som tam. Ja to musím mať 50 na 50 inak som nespokojná. No zásadné pravidlo je – môj syn je na prvom mieste. Napríklad som mala ísť na jednu veľku akciu, kde som mala 2 mesiaca potvrdenú účasť. Týždeň pred nám na ten deň dali besiedku ku dňu matiek. Nebolo nad čím uvažovať, ani sekundu. Akciu som zrušila a besiedku som si so slzami šťastia užila. V tomto nerobím kompromisy.

Aké je to pre teba byť mamou?

Nádherné, ťažké, plné lásky, vyčerpávajúce a prekvapujúce. Je to taká zvláštna cesta, ktorá sa stále mení. Vidieť toho nádherného človeka, ktorého som cítila vo mne je najkrajší pocit na svete. Zažívať tie mesiace ako sa to všetko mení je ako také zrkadlo. Času, mňa samej. Mám pocit akoby on bol kus mňa, ktorý mi vždy chýbal a konečne tu je. Neprekonateľná láska. Naplnenie. Ale, musím povedať aj B….neromantizujme si to. Sú dni kedy som fakt vyčerpaná, nahnevaná, aj sklamaná a chcem byť aj sama. Byť mamou je fakt náročné. A to sa nebudem sťažovať, že naša generácia to má najťažšie. Samozrejme že nie, nemáme. Myslím to z takého ohľadu tej duše mamy. Musím totiž priznať, že tie tlaky spoločnosti doliehajú aj na mňa. Čo by sa malo, čo ľudia povedia, čo robím zle, čo robím dobre. Dneska sme strašne na očiach a pod drobnohľadom všetkých. Snažím sa robiť maximum čo viem a sama som si neni istá, či to je dosť. Každá máme pochybnosti, pretože chceme urobiť to najlepšie pre osobu, ktorú najviac milujeme. Vychovávať človeka je ten najťažší job. Proste byť mama je fakt ťažké, lebo zostať pri tom aj sama sebou, nájsť si čas pre seba a necítiť sa pri tom previnilo je fakt náročné. 

Ako to máš s dokonalosťou a uhladeným svetom, ktorý je dnes veľmi na očiach ako štandard?

Je mi to na smiech. Úprimne. Ani neviem čo k tomu dodať. Proste prečo ako spoločnosť keď vieme, že to je pozlátko tak na tom stále lipneme? Akože ok, keď ľudia niečomu verili, podľa niečoho sa správali v 18. storočí tak chápem. Ale dnes, keď už vidíme obe strany veci tak stále sa tu budeme hrať na nejakú dokonalosť? Dokonalé fotky, pózy, životy? Proste načo. Je to psychológia, ľudia čo to robia si tým potrebujú vytvoriť ten svet aký v realite nemajú a asi im to z časti pomáha. No dlhodobo je to cesta nešťastia, pretože dokonalé nie je nič a nikto. Očakávať to od seba, nastaviť si takto svoj obraz pred verejnosťou je mimoriadne vyčerpávajúce. Preto ja som taká aká som a ukazujem tú realitu, ja už nemám pri tejto robote, rodine a povinnostiach ani štipku energie sa ešte na niečo hrať.

Odkaz na záver?

Prihovorím sa mamám na materskej, poviem niečo, čo sa bežne nehovorí, ale mne by to vtedy po pôrode pomohlo. Je v poriadku nemať doma každý deň navarené, vyluxované a je v poriadku si aj poplakať. Kojenie nejde? Popôrodná váha sa nevrátila? Bruško je stále tam? Áno, každá by sme chceli to mať dokonalé. Niekedy to však nejde. Rovnako by sme každá chceli mať doma poriadok, krásne všetko nastajlované, navarené 3 chodové menu. Neporovnávajte sa s dokonalými profilmi na instagrame. Rovnako sa netráp tým, čo kto povie. Rob tak, ako to ty cítiš. Žiadne materstvo nie je dokonalé a ani žiadna mama nie sme. Dala si život a nad to nie je. Nech to akokoľvek cítiš, vedz že si silná žena. Veľmi silná. PS: vetička na záver, ktorú som neznášala ale fakt je to pravda s odstupom času to môžem potvrdiť taaaakže : je to len obdobie, prejde to….. (mamy pochopia )